15.8. prikazaný sviatok Nanebovzatie Panny Márie a výročie zjavení Panny Márie (v Dechticiach pri Trnave)

15.08.2014 09:44

19. výročie zjavení Kráľovnej Pomoci v Dechticiach (pri Trnave)


Pozývame Vás na modlitbové stretnutie, ktoré sa bude konať 15.8.2014 o 15:00 na Svätodušnici. Tento krásny sviatok by sme chceli osláviť spoločne s Vami ako poďakovanie za nekonečnú Božiu Lásku, že si vzal Pannu Máriu s telom i dušou do neba a zároveň chceme upriamiť naše srdcia na vzdávanie chvály Bohu, že Panna Mária prichádza medzi nás už 19 rokov a že nás neustále svojou láskou privádza k Ježišovi.

15. augusta sa budeme spoločne modliť na Svatodušnici Korunku Božieho Milosrdenstva a všetky sv. ružence, budeme piesňami chváliť Pána a Jeho nesmierne milosrdenstvo a lásku. Predpokladaný koniec programu je okolo 18:00.
Sv. omše v tento sviatok budú v našej farnosti o 8:00 a 18:00.
Zároveň prosíme všetkých šoférov automobilov a autobusov, aby si ich nechali na určených parkoviskách (obec, cintorín, družstvo), nakoľko sú už priestory okolo Svätodušnice v chránenej prírodnej lokalite.
Pripravujme sa s vďačnosťou na tento sviatok.

http://www.avemaria.sk/dechtice/?page=an
http://www.magnificat.sk/wp-content/uploads/2013/08/DechticePannaM%C3%A1ria.gif
15.august Výročný deň zjavení Panny Márie (Kráľovnej Pomoci)

Prvé stretnutie s Pannou Máriou vo výročný deň zjavení 15.augusta 1995 bolo pri kríži. Vtedy sa Panna Mária predstavila ako Blahoslavená Panna Mária – Kráľovná Pomoci.
Od roku 1996 sa vo výročný deň zjavení stretávajú vizionári s Pannou Máriou na vŕšku Svatodušnic – na mieste pokoja.
Na piate výročie zjavení 15.8.2000 oznámila Panna Mária posolstvo, v ktorom nám ponúka útočište v spojených srdciach Ježiša a Márie. Zároveň dáva prísľub ochrany vďaka zasväteniu sa ich láske. Povedala:
Moje deti!
Ďakujem vám, že ste sem prišli a všetkých vás žehnám. Deti moje, dnes môj Syn a Ja vám ponúkame útočište v našich spojených srdciach. Odprosujete srdce Ježišovo a moje Nepoškvrnené srdce prostredníctvom prvých siedmich nedieľ po prvom piatku, ktoré som si priala za všetky urážky, ktoré sa nám dostávajú. Zasväcujte sa Božskému Srdcu môjho Syna a môjmu Nepoškvrnenému Srdcu – našej spojenej láske. Vďaka tomuto zasväteniu budete chránení v búrkach vášho života. V nich nájdete útočište a pokoj. Zostaňte v našich milujúcich srdciach. Naše srdcia vám budú loďou, ktorá nikdy nestroskotá, aj keď bude more rozbúrené. Milujem vás, deti moje.
Ďakujem vám, že ste počuli moje volanie.


Toto posolstvo je jedným z hlavných posolstiev Dechtíc – Kráľovná Pomoci nanovo ponúka svetu svoju ochranu skrze zasvätenie sa Božskému Srdcu Pána Ježiša a Jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Keďže 15. august je pracovným dňom, obvykle sa pútnici stretávajú priamo na Svatodušnici v popoludňajších hodinách. Tento deň je slávnostným dňom, nakoľko je aj sviatkom Nanebovzatia Panny Márie. Preto sa vizionári spolu s pútnikmi pripravujú na stretnutie s Matkou Božou hlavne modlitbou, a to modlitbou všetkých svätých ružencov tak, ako si to Panna Mária želala. Medzi desiatkami sv. ruženca sa rozjíma o posolstvách , ktoré nám zanechala Matka Božia v predošlých rokoch a spoločnými piesňami vzdávame vďaku Bohu, ktorý dovolil, aby ku nám mohla Kráľovná Pomoci prichádzať.
Presný program na najbližšie výročie – pozri sekciu Oznamy → Aktuálne.

http://www.avemaria.sk/dechtice/?page=vi


Sviatok: 15. august

Liturgické slávenie: slávnosť; prikázaný sviatok

Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je zo všetkých mariánskych sviatkov najstarší. Tradícia ho spomína už pred efezským snemom, ktorý bol v roku 431. Slávil sa aj v najstarších východných cirkvách – v arménskej i etiópskej. Postupom času sa šíril na celú Cirkev. Na Prvom vatikánskom sneme v roku 1870 dvestoštyri biskupov žiadalo pápeža Pia IX., aby vyhlásil dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Vtedy sa to nestalo. Až v milostivom roku 1950, 1. novembra, vyhlásil pápež Pius XII. Nanebovzatie Panny Márie ako tajomstvo, v ktoré máme veriť. Biskupi uvádzali tri vieroučné dôvody na základe učenia apoštolov (Rim 5,8; 1 Kor 15,24; Hebr 2,14), podľa ktorého triumf Krista nad diablom predpovedaný v raji spočíva v trojitom víťazstve – nad hriechom, žiadostivosťou a smrťou. Panna Mária má účasť na tomto triumfe podľa Božej predpovede v raji: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3,15) Kristus zostal neporušený na tele, vstal zmŕtvych, a tak právom môžeme hovoriť, že aj Panna Mária bola vzkriesená a oslávená aj so svojím telom.

O mieste a čase smrti Panny Márie nemáme zaznamenané nič určité. Najstaršia literatúra, ktorá hovorí o Nanebovzatí, je grécke dielo De obitu S. Dominae (O smrti sv. Panny). Tradične sa o mieste smrti Panny Márie zvykne hovoriť, že to bolo mesto Efez, kde pôsobil aj sv. Ján, apoštol, ktorému Kristus na kríži zveril svoju matku (Jn 19,25-27). Sv. Ján Damascénsky (P. G., I, 96) hovorí o tradícii jeruzalemskej cirkvi: „Sv. Juvenal, jeruzalemský biskup na chalcedónskom koncile (451) oznámil cisárovi Marciánovi a Pulcherii, ktorí si priali vlastniť telo Božej matky, že Mária zomrela v prítomnosti apoštolov; ale keď neskôr na žiadosť sv. Tomáša otvorili jej hrob, zistili, že je prázdny. Na základe toho apoštoli dospeli k presvedčeniu, že jej telo bolo vzaté do neba.“ Iná tradícia zase spomína, že zomrela vo veku sedemdesiatdva rokov bez bolesti. Niektorí pochybovali, že zomrela, keďže nemala dedičný hriech, no na druhej strane ona sama podliehala následkom dedičného hriechu – cítila bolesť. A keďže aj Kristus zomrel, hoci aj on bol bez hriechu, niet dôvodu pochybovať o Máriinej smrti.

Nanebovzatie Panny Márie má pre nás veriacich veľký význam. Upevňuje nás v nádeji, že aj naše telá budú raz vzkriesené. Nebeská Matka nám vyprosuje mnoho milostí, aby sme tak ako ona boli vzkriesení na večnú slávu, aby sme prijali pozvanie jej Syna Ježiša Krista, ktorý každému z nás pripravil v nebi miesto (por. Jn 14,1-14).

Nanebovzatej Panne Márii je zasvätených najviac mariánskych chrámov.

www.zivotopisysvatych.sk/nanebovzatie-panny-marie/

K a p i t o l a 21.
Naša najblahoslavenejšia Panna Mária vchádza do najvyššieho neba a nasledujúc Krista, nášho Vykupiteľa; vracia sa, aby znovu oživila svoje sväté telo a v ňom tretieho dňa opäť vystupuje na nebesia a zasadne po pravici Pána.

podľa vízie ct.Márie z Agredy
http://www.tajomne-mesto-bozie.meu.zoznam.sk/a4-zvazok/a8-kniha/

760. O sláve a blaženosti svätých v ich blaženom nazeraní svätý Pavol s prorokom Izaiášom hovorí, že oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani ľudskej mysle nenapadlo, čo pripravil Boh pre tých, ktorí ho milujú. /1 Kor 2, 9; Iz 64, 4/. V súhlase s touto pravdou nemali by sme sa diviť tomu, čo sa hovorí o svätom Augustínovi, o tomto veľkom svetle Cirkvi, že keď sa chystal písať knihu o sláve svätých, navštívil ho jeho priateľ svätý Hieronym, ktorý práve zomrel a vošiel do slávy Pána, a varoval svätého Augustína, že nebude vstave vykonať to, čo si predsavzal, pretože žiaden ľudský jazyk, ani pero, nemôže popísať ani najmenšiu časť blaženosti, akú požívajú svätí v blaženom nazeraní. Také svedectvo podal svätý Hieronym; a keď sa z Písma svätého dozvedáme, že tá sláva je večná, je to nad naše pochopenie. Lebo nech akokoľvek mnoho môže náš rozum obsiahnuť, nikdy nepochopí večnosť; a keď tá blaženosť je nekonečná a bezmedzná, nie je možné ju vyskúmať a pochopiť, aj keby sme ju dobre poznali a milovali. Tak ako nekonečný a večný Boh stvoril všetky veci bez toho, aby tým bol vyčerpaný, a aj keby stále tvoril nekonečné nové svety, predsa ostane stále nekonečný a nezmeniteľný, taktiež, hoci Ho vidia a požívajú nesčíselní svätí, ostane vždy nekonečným zdrojom nového poznávania a lásky, lebo v stvorení a v sláve všetci sa podieľajú v Ňom iba v obmedzenej miere, každý podľa svojich schopností, avšak On sám osebe je bez medzí a bez konca.

761. Keď z tohoto dôvodu sláva aj najmenšieho zo svätých je nevýslovná, čo viac môžeme ešte povedať o sláve najblahoslavenejšej Panny Márie, keď Ona zo všetkých svätých je najsvätejšia a sama osebe je na svojho Syna podobnejšia, než všetci svätí dohromady, a keď Jej krása a sláva prevyšuje všetkých ostatných natoľko, ako prevyšuje krása a sláva cisárovnej alebo vládkyne krásu a slávu jej otrokov? Tejto pravde môžeme a máme veriť, ale v smrteľnom živote ju nemôžeme pochopiť alebo ani najmenšiu čiastku z nej vysvetliť, v dôsledku nedostatočnosti a nevhodnosti našich slov a vyjadrovania, ktoré skôr veci zatemňujú, než aby náležíte vyložili ich veľkosť. Preto v tomto živote sa nenamáhajme o to, aby sme tie veľké veci pochopili, ale radšej, aby sme si zaslúžili to, aby nám boli zjavené v sláve, v ktorej viac alebo menej budeme tú blaženosť požívať podľa našich skutkov.

762. Náš Vykupiteľ Ježiš Kristus uviedol najčistejšiu dušu svojej Matky do neba a posadil ju po svojej pravici. Ona jediná zo všetkých smrteľníkov si zaslúžila byť vyňatá od osobného súdu, preto tiež nebola súdená, nebolo od Nej žiadané žiadne účtovanie z toho, čo obdržala, lebo tak Jej bolo sľúbené, keď bola vyňatá zo všeobecnej viny a vyvolená za Kráľovnú, povýšenú nad všetky zákony dietok Adamových. Pre tú istú príčinu, namiesto, aby bola súdená s ostatnými, bude sedieť po pravici Sudcu a súdiť s Ním všetko tvorstvo. Keď už od prvého okamihu svojho počatia bola najjasnejšou rannou zorou, vyžarujúcou papršleky slnka Božstva, prevyšujúca najvyšších serafov, a keď neskoršie bola ešte viac ožiarená stykom s vteleným Slovom, ktoré vzalo svoje človečenstvo z Jej najčistejšej podstaty, z toho nutne nasleduje, že by mala byť Jeho Spoločníčkou po celú večnosť, keďže je Mu taká podobná, že väčšia podobnosť medzi Bohom a tvorom nie je vôbec možná. V tomto svetle Ju sám Vykupiteľ uviedol pred trón Božstva a za prítomnosti všetkých nebešťanov, ktorí pritom boli zachvátení úžasom, najsvätejšie človečenstvo prednieslo večnému Otcovi tieto slová: "Večný Otče, moja najmilšia Matka, tvoja milovaná Dcéra a milá nevesta Ducha Svätého prichádza teraz, aby prijala korunu slávy, ktorú sme pre ňu pripravili ako odmenu za jej zásluhy. Ona je tá, ktorá sa narodila ako ruža medzi tŕním, nedotknutá, čistá a krásna, hodná nášho objatia, a aby bola posadená na trón, aký žiaden z našich tvorov nemôže dosiahnuť, a po ktorom žiaden z tvorov počatých v hriechu nemôže túžiť. Táto je naša vyvolená a naša Jediná vyznamenaná nad všetkých ostatných, ktorej sme udelili našu milosť a naše dokonalosti nad mieru rovnajúcu sa ostatným tvorom; do ktorej sme uložili poklady a dary nášho nevystihnuteľného Božstva; ktorá nanajvýš verne zachovala a výdatne používala hrivny, ktoré sme Jej zverili; ktorá sa nikdy neodchýlila od našej vôle a našla milosť a zaľúbenie v našich očiach. Otče môj, súd našej spravodlivosti a nášho milosrdenstva, ktorým odmeňujeme v prehojnej miere služby našich priateľov, je nanajvýš spravodlivý. Preto je spravodlivé, aby mojej Matke bola daná odmena Matky; a pretože po celý svoj život vo všetkých svojich skutkoch, nakoľko jej to ako tvorovi bolo možné, sa mi podobala, nech je mi podobná tiež v sláve a na tróne našej Velebnosti, tak aby mala na nej najväčšiu účasť tam, kde je svätosť v podstate.

763. Toto vyhlásenie vteleného Slova bolo večným Otcom a Duchom Svätým schválené. Najsvätejšia duša Panny Márie bola ihneď povýšená na pravicu svojho Syna a pravého Boha a posadená na kráľovský trón najsvätejšej Trojice, čo nedosiahli a po celú večnosť nedosiahnu ani ľudia, ani anjeli, ani serafi. Toto je najvyššia a na výsosť vynikajúca výsada našej Kráľovnej a Panej, že sedí na tróne s troma božskými Osobami a zastáva miesto najvyššej Panovníčky, avšak všetci ostatní sú ako služobníci a ministri najvyššieho Kráľa. Tomuto najvyššiemu a majestátnemu postaveniu, ktoré žiaden iný tvor nemôže dosiahnuť, odpovedajú tiež Jej dary slávy, poznávanie, nazeranie a požívanie. Mária požíva oveľa viac, než všetci ostatní, tento nekonečný Predmet, ktorý všetci ostatní svätí požívajú v nekonečnej rôznosti stupňov. Ona poznáva, preniká a chápe oveľa hlbšie večnú Bytosť a Jej nekonečné vlastnosti; s potešením sa kochá v Jeho tajomstvách a najskrytejších záhadách, viac než všetci ostatní svätí. Zaiste medzi slávou božských Osôb a slávou najsvätejšej Panny Márie je nesmierny rozdiel, pretože svetlo Božstva, ako hovorí apoštol /1 Tim 6, 16/, je neprístupné, a jedine v Ňom je nesmrteľnosť a sláva v podstate, a preto tiež najsvätejšia duša Kristova nesmierne prevyšuje svojimi darmi dušu svojej Matky; ale veľká Kráľovná nedostihnuteľne prevyšuje všetkých svätých v sláve, ktorá sa podobá sláve Kristovej a nie je možné ju v tomto živote pochopiť ani popísať.

764. Podobne tak málo možno vysvetliť tú zvláštnu radosť, ktorú blahoslavení prežívali v ten deň a prejavovali prespevovaním nových piesní na chválu Všemohúceho a na zvelebenie slávy Jeho Dcéry, Matky a Nevesty, pretože v Nej Boh oslávil všetky diela svojej pravice. Hoci Pánu samému nemohla pribudnúť žiadna nová alebo podstatná sláva, pretože ju vždy mal a má nemeniteľne nekonečnú po celú večnosť, predsa vonkajšie prejavy Jeho radosti a uspokojenia nad splnením Jeho večných ustanovení boli v ten deň väčšie a z trónu vychádzal hlas, ktorý znel ako hlas večného Otca a ktorý hovoril: "V oslávení našej milovanej a nanajvýš milujúcej Dcéry splnili sa k úplnej našej spokojnosti všetky priania našej svätej vôle. Všetkým tvorom My sme dali existenciu, keď sme ich z ničoho stvorili preto, aby sa mohli podieľať na našich nekonečných dobrách a pokladoch podľa náklonnosti a zaľúbenia našej nekonečnej štedrosti. Ale práve tí, ktorí boli stvorení ako schopní našej milosti a slávy, zneužili toto požehnanie. Naša milovaná Dcéra jediná nemala žiaden podiel na neposlušnosti a sprenevere ostatných, a preto Ona získala to, čím nehodné dietky zatratenia pohrdli; a naše srdce nesklamala v žiadnom čase alebo okamihu. Jej náležia odmeny, ktoré podľa nášho podmienečného ustanovenia sme pripravili pre neposlušných anjelov a ich nasledovníkov medzi ľuďmi, keby boli ostali verní v milosti a vo svojom povolaní. Ona nás za ich odpad odškodnila svojou poddanosťou a poslušnosťou. Ona sa nám ľúbila všetkými svojimi skutkami a zaslúžila si sedieť na tróne našej Velebnosti."

765. Na tretí deň po tom, keď sa najsvätejšia duša Márie ujala tejto slávy, aby ju nikdy neopustila, Pán oznámil svätým svoju božskú vôľu, že sa táto duša musí vrátiť na svet, aby sa znovu spojila so svojím presvätým telom a vzkriesila sa, tak aby s telom aj s dušou bola znovu povýšená na pravici svojho božského Syna, bez toho, aby čakala až na všeobecné vzkriesenie mŕtvych. Príslušnosť tejto prednosti a zhodnosť s inými prednosťami, ktoré najsvätejšia Kráľovná obdržala so svojou prevysokou dôstojnosťou, svätí však dobre videli, veď aj smrteľníci to považovali za správne, aj keď to Cirkev nepotvrdila, že my budeme súdiť tých bezbožných a pochabých ľudí, ktorí sa opovážili nepriznávať tie prednosti Panne Márii. Svätí to však videli oveľa jasnejšie, lebo Boh sám im to ukázal, ako aj čas a hodinu pre to určenú. Keď tá hodina nastala, Kristus, náš Spasiteľ sám zostúpil z neba, privádzajúc po svojej pravici dušu najsvätejšej Matky, sprevádzaný mnohými légiami anjelov, patriarchami a prorokmi. Keď prišli k hrobu v údolí Jozafat a zhromaždili sa v dohľade na panenský chrám, Pán prehovoril k svojmu sprievodu tieto slová:

766. "Moja Matka bola počatá bez škvrny hriechu preto, aby som sa ja z jej panenskej podstaty mohol priodiať nepoškvrneným človečenstvom, v ktorom som prišiel na svet a vykúpil ho od hriechu. Moje telo je jej telom; Ona so mnou spolupôsobila v diele vykúpenia; preto teda Ju musím vzkriesiť, tak ako aj ja som vstal z mŕtvych a toto sa stane v rovnakej dobe a hodine, lebo si prajem, aby som Ju urobil vo všetkom podobnú na seba." Všetci dávni svätí z ľudského pokolenia vzdávali Pánovi vďaky za túto novú prednosť spievajúc piesne chvály a slávy. V tomto vzdávaní vďaky vynikali najmä naši prarodičia Adam a Eva, svätá Anna a svätý Joachim, ktorí boli bližší účastníci na tomto zázraku Božej Všemohúcnosti. Potom na rozkaz Pána najčistejšia duša Kráľovnej vošla do panenského tela, znovu sa oživila a pozdvihla, lebo mu dala nový život nesmrteľnosti a slávy a udelila mu štyri dary, priehľadnosť, neciteľnosť, rýchlosť a jemnosť, ktoré zodpovedajú vlastnostiam duše a prechádzajú z nej do tela.

767. Najsvätejšia Panna Mária obdarená takými darmi vystúpila z hrobu s telom aj s dušou bez zdvihnutia kameňa, ktorým bol hrob prikrytý a bez porušenia polohy tuniky a plášťa, ktoré prikrývali Jej sväté telo. Pretože nie je možné popísať Jej krásu a jasnosť slávy, nebudem sa o to ani pokúšať. Stačí povedať, že ako nebeská Matka dala svojmu Synovi vo svojom lone čistú, nepoškvrnenú a bezhriešnu podobu človeka, pre vykúpenie sveta, tak teraz Pán Jej to oplatil v tom vzkriesení a novom oživení a dal Jej slávu a krásu podobnú svojej vlastnej sláve a kráse. V tejto tajomnej a božskej výmene urobil každý, čo mu bolo možné; Panna Mária splodila Krista, prispôsobiac Ho čo najviac sebe a Kristus Ju vzkriesil a udelil Jej zo svojej slávy toľko, koľko ako tvor mohla zniesť.

768. Potom vyšla od hrobu preslávna procesia, vystupujúca s nebeskou hudbou vzdušnými priestormi k najvyššiemu nebu. Toto sa stalo v prvej hodine po polnoci, v ktorej aj Pán vstal z hrobu, a preto neboli všetci apoštoli svedkami tohoto divu, ale iba niektorí z nich, ktorí práve boli pri hrobe na stráži. Svätí anjeli vošli do neba v tom istom poriadku v akom boli pri zahájení sprievodu a naposledy vošiel náš Spasiteľ Ježiš Kristus a po Jeho pravici Kráľovná odiata v zlate ofírskom rozličnej krásy /ako hovorí Dávid v Ž 44, 10/ a taká krásna, že bola predmetom obdivu celého nebeského dvora. Všetci sa obrátili k Nej, pozerali na Ňu, velebili Ju s novým plesaním a chválospevmi. Bolo počuť tie mystické chváloreči, ktoré napísal Šalamún: Poďte, dcéry Sionské, pohliadnuť na svoju Kráľovnú, ktorú velebia ranné hviezdy a oslavujú synovia Najvyššieho. Kto je tá, ktorá prichádza z púšte ako stĺp dymu zložený zo všetkých druhov voňaviek? Ktorá je to, čo vychádza ako ranná žiara, krajšia ako mesiac, vyvolená ako slnko, hrozná ako mnoho zoradených armád? Kto je tá, ktorá vystupuje z púšte, oplývajúc rozkošou, opretá o svojho Milého? /Veľp 3, 6-9/ /8, 5/. Kto je tá, v ktorej sám Boh nachádza toľko záľuby a útechy nad všetko ostatné tvorstvo, a ktorú povyšuje nad všetkých v nebesiach? Ó, nevídané divy, hodné nekonečnej múdrosti! Ó, aký to div Jeho Všemohúcnosti, ktorý Ju tak oslavuje a vyvyšuje!

769. V takej sláve došla presvätá Mária k trónu najsvätejšej Trojice a tri božské Osoby prijali Ju na trón s objatím večne nerozlučiteľným. Večný Otec Jej povedal: "Vystúp vyššie, moja Dcéra a Holubička moja." Vtelené Slovo prehovorilo: "Matka moja, z ktorej som obdržal ľudskú bytosť a plný úžitok môjho diela v Tvojom dokonalom napodobňovaní Ma, prijmi teraz z mojej ruky odmenu, ktorú si si zaslúžila." Duch Svätý povedal: "Moja najmilšia Nevesta, vojdi do večnej radosti, ktorá odpovedá najvernejšej láske; požívaj teraz svoju lásku bez starosti, lebo zima utrpenia už prešla a Ty si dosiahla naše večné objatie." Najblahoslavenejšia Panna Mária bola tam zaujatá pozorovaním troch božských Osôb a ako zaplavená nekonečným oceánom a hlbinami Božstva a svätí nebešťania boli naplnení obdivom a novou neobyčajnou rozkošou. Pretože pri príležitosti tohoto diela Všemohúceho stali sa ešte iné divy, poviem o nich, koľko budem môcť, v nasledujúcej kapitole.

Poučenie, ktoré mi dala najsvätejšia Kráľovná nebies, Mária.

770. Dcéra moja, aká poľutovaniahodná a neospravedlniteľná je nevedomosť ľudí, ktorí tak vedome a dobrovoľne zabúdajú na večnú slávu, ktorú Boh pripravil pre tých, ktorí žijú tak, aby si ju zaslúžili. Prajem si, aby si túto zhubnú zábudlivosť horko oplakávala, lebo niet pochyby, že kto vedome a dobrovoľne zabúda na večnú slávu a blaženosť, je zrejme v nebezpečenstve, že ju môže stratiť. V tomto ohľade nikto nie je bez viny, pretože v dôsledku toho nielen sa nesnažia myslieť na to, aby sa namáhali o dosiahnutie tej blaženosti, ale venujú všetku svoju pozornosť a všetky sily takým veciam, ktoré ich zvádzajú, aby zabúdali na cieľ, pre ktorý sú stvorení. Niet pochybnosti, že toto zabúdanie pochádza z toho, že sa zaplietajú do pýchy života, do žiadostí očí a do žiadostí tela /Jn 2, 14/, lebo tým, že tomu po celý život venujú všetky sily a schopnosti, nemajú žiaden čas, aby dbali alebo sa starali o myšlienky týkajúce sa večnej blaženosti. Nech to ľudia uznajú a vyznajú, či ich také uvažovanie stojí viac námahy, než keď nasledujú svoje slepé vášne, vyhľadávajúc slávu a vyznamenania, pozemské majetky alebo pominuteľné radovánky a rozkoše, čo všetko končí s týmto životom, a ktoré, často aj pri veľkých námahách a snaženiach mnohí ľudia nedosahujú alebo ani dosiahnuť nemôžu.

771. Ako oveľa ľahšie je pre smrteľníkov, keď sa chránia pred takou prevrátenosťou, najmä dietky Cirkvi, lebo tieto majú poruke ľahké prostriedky viery a nádeje pre dosiahnutie pravdy! A keby aj získanie večnej blaženosti bolo také ťažké ako dosiahnutie pocty, bohatstva a iných domnelých a viditeľných výhod a predností, bolo by predsa veľmi pochabé toľko sa namáhať pre veci klamné a falošné ako pre večné, alebo namáhať sa pre trest ako pre večnú slávu. Toto veľké bláznovstvo uvidíš a budeš horko oplakávať, dcéra moja, ak budeš pozorovať svet, v ktorom žiješ: ako je rozháraný vojnami a spormi, ako mnoho je v ňom nešťastníkov, ktorí obetujú život za krátku, márnu slávu, pomstu a iné biedne prednosti, pričom nemyslia alebo nedbajú o život večný viac, než nerozumné zvieratá. Bolo by pre nich šťastím, keby mohli - ako zvieratá - časnou smrťou úplne skončiť. Ale pretože väčšina z nich koná proti spravodlivosti, a iní, ktorí sa ešte síce snažia byť spravodliví, ale zabúdajú na svoj cieľ, preto ako jedni, tak aj druhí padajú do večnej smrti.

772. Toto je žalosť nad žalosti a nešťastie, ktorému sa nič nevyrovná, a proti ktorému nie je žiaden prostriedok. Plač a bezútešne nariekaj nad touto stratou tak mnohých duší vykúpených Krvou môjho božského Syna. Uisťujem ťa, moja najdrahšia, že keby sa ľudia nerobili toho nehodní, moja láska by ma prinútila, aby som zo svojej nebeskej slávy - kde ako vieš sa nachádzam - vyslala na celý svet varovný hlas volajúci: "Smrteľníci a zvedení ľudia, čo to robíte? Pre aký účel žijete? Či chápete, čo je to vidieť Boha z tváre do tváre a mať účasť na Jeho večnej sláve a byť v Jeho spoločnosti? Na čo myslíte? Kto tak zmiatol a okúzlil váš úsudok? Čo budete hľadať, ak raz stratíte pravú blaženosť a šťastie, keď iné nie je? Námaha je krátka, odmena za ňu je nekonečná; sláva i trest sú večné."

773. V spojení s týmto zármutkom, ktorý sa snažím u teba vzbudiť, usiluj horlivo, aby si unikla tomu nebezpečenstvu. Živý príklad máš v mojom živote, ktorý bol - ako si poznala - ustavičným utrpením; ale keď som obdržala svoju odmenu, všetko sa mi zdalo ako nič a zabudla som na to, akoby sa to vôbec nestalo. Zaumieň si, moja drahá, že ma budeš nasledovať v mojich prácach a námahách; a keby sa ti snáď zdalo, že tvoje námahy sú väčšie, než iných smrteľníkov, pozeraj na ne ako na nepatrné; nech sa ti nezdá nič nesnadné a ťažké alebo horké, aj keby si mala prejsť ohňom a mečom. Vztiahni svoju ruku k veľkým veciam a zaodej svojich domácich, svoje zmysly dvojnásobným rúchom /Prísl 31, 19 - 21/ proti ťažkostiam a utrpeniam až k najvyššiemu vypätiu ich síl. Zároveň si prajem, aby si sa nedopúšťala inej chyby, ktorej sa ľudia dopúšťajú, keď hovoria: Zaistime si spasenie; či to bude väčšia alebo menšia sláva, na tom nezáleží; veď v tom živote budeme všetci spolu. - Dcéra moja, takou falošnou zásadou sa večná sláva nezaisťuje, ale skôr riskuje, pretože také zmýšľanie pochádza z veľkej pochabosti a nedostatku božskej lásky. Kto chce s Bohom robiť taký obchod, uráža Ho a pokúša, aby takú dušu nechal žiť v ustavičnom nebezpečenstve zahynutia. Ľudská slabosť je vždy náklonná, aby konala menej dobra, než sa vyžaduje; ak sa vyžaduje málo, koná potom veľmi málo, a preto sa vystavuje nebezpečenstvu, že stratí všetko.

774. Kto sa uspokojuje s prostredným alebo najnižším stupňom cnosti, vždy ponecháva vo svojej vôli a vo svojich náklonnostiach otvor pre pozemskú príchylnosť a lásku k veciam pominuteľným. Taký otvor sa protiví božskej láske, a preto nevyhnutne zaviňuje stratu tej lásky a zvyšuje príchylnosť k veciam pozemským. Keď sa tvor rozhodne milovať Boha z celého srdca a zo všetkých síl, ako Pán prikazuje, Boh nepozerá na jeho ľudské chyby a nedostatky a uspokojuje sa s jeho predsavzatím, že chce získať najväčšiu odmenu. Ale ak ňou pohŕdajú a úmyselne ju podceňujú, to nepoukazuje na lásku dietok alebo pravých priateľov, ale na nízku bázeň otrokov, ktorí sa uspokojujú s tým, že žijú a majú pokoj. Keby sa svätí mohli vrátiť, aby si zaistili nejaký ďalší stupeň slávy - znášaním všetkých muk až do súdneho dňa, zaiste by sa vrátili, pretože už majú pravé a dokonalé poznanie o cene odmeny a milujú Boha dokonalou láskou. Svätým sa však taká výsada nedáva, ale ja som ju dostala, ako si uviedla v tomto životopise; a môj príklad potvrdzuje túto pravdu. A tiež to karhá pochabosť tých, ktorí - aby sa vyhli utrpeniu a krížu Kristovmu - chcú radšej menšiu odmenu, čo je proti náklonnosti Božej dobroty a proti Jeho túžbe vidieť duše ako rozmnožujú svoje zásluhy a dosahujú hojnú odmenu vo večnej blaženosti.

10.4. Smrť Panny Márie, jej pohreb a nanebovzatie

podľa vízie bl.Kataríny Emmerichovej
http://a-repko.sk/knihy/zivot_marie.htm#kap10

Dom svätej Panny naplnila bolesť a obavy. Jej pomocníčka bola veľmi rozrušená, chodila hore-dole po dome, padala na kolená a plačúc sa modlila s rozpätými rukami.
Svätá Panna tíško odpočívala vo svojej izbičke. Celá bola zakrútená do dlhej nočnej košele, len ruky mala odokryté. V poslednom čase už nič nejedla, len z času na čas prehltla lyžičku šťavy, ktorú jej pomocníčka vytlačila zo žltého bobuľovitého ovocia podobného hroznu.
Podvečer si svätá Panna uvedomila, že nadišiel jej čas. Podľa Ježišovej vôle sa chcela rozlúčiť s apoštolmi, učeníkmi a prítomnými ženami. Jej spálňa bola zo všetkých strán otvorená a ona sedela na lôžku. Tvár mala bledú a žiarivú, akoby premenenú. Svätá Panna sa modlila a každého požehnala, kladúc im ruky na čelo. Potom k nim všetkým prehovorila tak, ako jej to kázal Ježiš v Betánii.

Keď k nej podišiel Peter, videla som, že v ruke má pergamenový zvitok. Jánovi povedala, čo majú urobiť s jej telom. Taktiež mu povedala, aby jej šatstvo rozdelil medzi jej pomocníčku a inú chudobnú pannu, ktorá bývala v tom kraji a niekedy jej pomáhala. Svätá Panna potom ukázala na komoru naproti jej spálni a jej pomocníčka ju išla otvoriť a potom ju znovu zavrela. V komore boli všetky šaty svätej Panny.
Po apoštoloch k nej pristúpili učeníci a aj ich požehnala.
Potom sa muži vrátili do prednej časti domu a pripravovali sa na bohoslužbu. Medzitým prišli k lôžku svätej Panny ženy, kľakli si a dostali požehnanie. Jedna z nich sa sklonila k Márii a ona ju objala.
Zatiaľ prichystali oltár a apoštoli si obliekli dlhé biele rúcha. Piati z nich mali oblečené slávnostné kňazské rúcha. Bohoslužbu celebroval Peter. Jeho kňazský plášť bol vzadu veľmi dlhý, ale bez vlečky. Na spodnej časti mal obrubu a bol zaoblený.
Apoštoli sa ešte obliekali, keď prišiel Jakub starší s tromi spoločníkmi. S láskou ho uvítali a niekoľkými slovami ho poslali k svätej Panne. Umyli mu nohy, upravili šaty a spolu so svojimi spoločníkmi išiel ešte v cestovnom oblečení k svätej Panne. Aj on dostal jej požehnanie a po ňom jeho traja spoločníci. Potom sa aj on pripojil k bohoslužbe.
Počas bohoslužby prišiel z Egypta Filip s jedným sprievodcom. Aj on išiel hneď za svätou Pannou a dostal požehnanie. Veľmi plakal.
Peter medzičasom zavŕšil svätú obetu, premenil Pánovo telo, prijal ho a rozdal apoštolom a učeníkom. Svätá Panna nemohla vidieť oltár, ale počas celého obradu sedela na svojom lôžku a rozjímala. Peter jej priniesol svätú Hostiu a dal jej pomazanie chorých.
Sprevádzali ho všetci apoštoli v slávnostnom sprievode. Tadeáš niesol kadidlo, Peter Oltárnu sviatosť v skrinke v tvare kríža. Za ním išiel Ján, ktorý niesol tanierik, na ktorom bol kalich s najsvätejšou krvou a niekoľkými malými nádobkami. Kalich bol malý, biely a hrubý, akoby bol liaty. Mal vrchnák a takú krátku stopku, že sa dala uchopiť len dvomi prstami.
Vedľa lôžka svätej Panny, v kútiku vyhradenom pre modlitbu bol pred krížom pripravený malý oltárik. Pomocníčka priniesla stolík, ktorý prikryla červeným a bielym obrusom. Na ňom boli zapálené svetlá, myslím, že to boli sviece a lampy. Svätá Panna ležala na chrbte, bola bledá a mĺkva. Zrak upierala nahor a bola ako v extáze. Prenikla ju clivosť a ja som cítila tú jej nostalgiu, ktorá ju ťahala hore... Ó, moje srdce túžilo spolu s jej srdcom vystúpiť k Pánovi!
Peter podišiel k nej a udelil jej pomazanie chorých približne tak, ako sa to robí dnes - posväteným olejom, ktorý priniesol Ján, jej pomazal tvár, ruky, nohy a bok, kde mala v šatách otvor. Apoštoli sa zatiaľ spoločne modlili. Potom jej Peter podal Oltárnu sviatosť. Mária sa bez podopierania vzpriamila, aby prijala Sviatosť, a potom klesla nazad. Apoštol sa chvíľku modlil a potom sa Mária znovu vzpriamila, ale menej než predtým a prijala od Jána kalich. Vo chvíli, keď dostala najsvätejšiu Sviatosť, som videla, ako do nej vstúpilo svetlo. Potom bola ako vo vytržení a už nehovorila. Apoštoli sa vrátili k oltáru a pokračovali v bohoslužbe. Pri svätej Panne zostalo len niekoľko žien.
O niečo neskôr som videla apoštolov a učeníkov znovu sa modliť okolo lôžka svätej Panny. Jej tvár prekvitala, usmievala sa ako za čias svojej mladosti. Oči, ktoré mala upreté na nebo, jej žiarili od radosti.

Tu som uvidela čosi dojímavého a úžasného. Strop nad Máriinou izbou zmizol a zostupoval k nej nebeský Jeruzalem. Videla som oslnivé oblaky a množstvo anjelov rozdelených na dva zbory. Z oblakov vyšiel lúč svetla. Túžobne vystrela ruky a jej telo sa vznášalo nad lôžkom. Zrazu jej duša vyšla z tela ako malá jagavá postavička s rukami vystierajúcimi sa nahor a vedená svetelným lúčom stúpala do neba.

Anjelské zbory obklopili jej dušu a oddelili ju od svätého tela. V tej chvíli Máriine ruky klesli na kríž, ktorý mala na prsiach a telo sa zviezlo na lôžko.
Duša vystúpila sprevádzaná mojím pohľadom do nebeského Jeruzalema, až k trónu Najsvätejšej Trojice. Úctivo ju vítali mnohé šťastné duše, medzi ktorými som rozpoznala mnohých patriarchov a Joachima, Annu, Jozefa, Alžbetu, Zachariáša a Jána Krstiteľa. Ona sa však medzi nimi vznášala až k trónu Boha a jej Syna. Z Ježišových rán vyžarovalo oslepujúce svetlo a zaplavovalo celý výjav. S božskou láskou uvítal svoju Matku, podal jej čosi ako žezlo a ukázal jej zem, akoby jej odovzdal moc nad ňou.
Myslím, že to videli aj niektorí apoštoli, napríklad Peter a Ján, lebo pohľad upierali k nebu a ich tváre boli ako premenené. Ostatní kľačali. Všetko zaplavovalo svetlo a jas. Bolo to ako vtedy, keď vystupoval Ježiš do nebies.
Kým Máriina duša stúpala k nebu, videla som, ako vychádza veľký počet spasených duší z očistca a nasleduje ju.
Keď som sa znovu pozrela na zem, videla som žiarivé Máriine telo so zavretými očami spočívať v pokoji na lôžku s rukami prekríženými na prsiach. Apoštoli, učeníci a ženy kľačali okolo nej a modlili sa.
Myslím, že svätá Panna zomrela o deviatej hodine, rovnako, ako Pán.
Potom ženy zakryli sväté telo plachtou a apoštoli a učeníci sa odobrali do prednej časti domu. Oheň v kozube uhasili, ženy sa zahalili, posadali si do vestibulu a spievali pohrebné žalospevy. Muži si zahalili hlavy plášťami a odslúžili zádušnú bohoslužbu. Po dvoch sa striedali pri svätom tele a kľačiac sa modlili.
Matúš a Ondrej sa pomodlili krížovú cestu svätej Panny. Prešli až k poslednému zastaveniu, až k jaskyni, ktorá predstavovala Kristov hrob. So sebou niesli náradie na upravenie hrobky, lebo tu malo odpočívať telo svätej Panny. Jaskyňa nebola priestranná ako Pánova hrobka, bola vysoká len natoľko, že v nej mohol stáť muž. Dvaja apoštoli ju zväčšovali a pripravovali aj dvere, ktorými sa mala hrobka uzavrieť. Neďaleko odtiaľto, na jednom vŕšku, bolo zastavenie na Kalvárii. Nebol tu nijaký kríž, len kameň. Toto miesto bolo od Máriinho domu vzdialené asi pol hodinu chôdze.
Dnes som videla niekoľko žien. Spomínam si na Veronikinu dcéru a Markovu matku, ktoré prišli pripraviť telo na pochovanie. Priniesli plátno a vonné látky, ktorými mali pomazať telo podľa židovského zvyku. Dom zavreli a rozsvietili lampy, aby im svietili pri práci. Apoštoli sa modlili vo vestibule.
Ženy uložili telo svätej Panny oblečené do jej šiat do dlhého koša vystlaného až po okraj prikrývkami. Potom dve ženy pridŕžali nad jej telom plachtu a iné dve telo vyzliekli a nechali na ňom len dlhú vlnenú košeľu. Pekné kadere svätej Panny odstrihli na pamiatku. Potom tieto dve ženy sväté telo umyli pomocou čohosi, čo vyzeralo ako špongia, a dlhú košeľu, ktorá pokrývala telo, rozpárali. Svoju prácu robili veľmi úctivo a opatrne, telo umývali pod plachtou, ktorá ho zahaľovala a chránila pred prípadným pohľadom žien. Každé miesto, ktoré umyli špongiou, okamžite zahalili, stredu tela sa nedotýkali. Piata žena nosila čerstvú vodu. Keď skončili s umývaním, telo ovinuli od chodidiel až po hrudník obväzmi a plátnom. Hlavu, hruď, ruky a nohy nechali voľné.
Potom vstúpili Peter a Ján vo svojich biskupských plášťoch. Ján niesol nádobu s balzamom. Peter doň ponáral pravú ruku a modliac sa pomazal čelo, stred hrude, ruky a nohy svätej Panny. Toto nebolo pomazanie chorých, ktoré prijala, keď ešte žila. Peter urobil balzamom znak kríža na rukách, nohách, na čele a na hrudi. Myslím, že tým chcel prejaviť úctu voči svätému telu podobne ako pri pochovaní Pána.
Keď apoštoli odišli, ženy pokračovali v príprave tela na pochovanie. Pod pazuchy a na srdce uložili myrhové ratolesti a celé telo posypali vonnými látkami. Potom prekrížili ruky na prsiach a sväté telo zavinuli do veľkého pohrebného rubáša. Tvár prikryli priesvitným závojom, takže sa zdala byť medzi konárikmi myrhy biela a žiarivá. Telo potom položili do truhly, ktorá vyzerala ako postieľka. Na prsia jej položili venček z bielych, červených a modrých kvetov ako symbol panenstva.
Vtedy vstúpili apoštoli, učeníci a ostatní, aby ešte raz uvideli drahú tvár, než ju zakryjú. S plačom si kľakli okolo svätej Panny, dotýkali sa jej rúk a tak sa s ňou lúčili. Potom vyšli von. Hneď potom sa s Pannou rozlúčili aj ženy, zakryli jej svätú tvár a sivými pruhmi látky uzavreli truhlu.
Ján a Peter ju na pleciach vyniesli z domu. Neskôr sa vystriedali. Truhlu nieslo šesť apoštolov, vpredu Jakub starší a Jakub mladší, v strede Bartolomej a Ondrej a vzadu Tadeáš a Matúš. Časť apoštolov a učeníkov kráčala pred truhlou, ostatní a ženy išli za ňou. Už sa zmrákalo, preto niesli štyri lampy po stranách truhly.
Tak prešiel sprievod krížovou cestou svätej Panny až k poslednému zastaveniu a jaskyni s hrobom. Tu položili truhlu na zem a sväté telo odniesli do jaskyne, na pripravené miesto. Prítomní vstupovali po jednom dnu, sväté telo obložili vonnými látkami a kvetmi, pokľakli si, obetovali svoju bolesť a pomodlili sa.
Bolo ich veľa a bolesť a láska ich zadržiavala. Keď apoštoli opustili hrobku, bola už noc. Potom vykopali pred vchodom do jaskyne priehlbinu a do nej zasadili rôzne kríky, ktoré kvitli alebo na nich rástli bobule. Tak vchod do jaskyne celkom zakryli. Okrem toho, že vysadili kríky, priviedli sem aj potôčik, ktorý pramenil neďaleko odtiaľto.
Keď to urobili, vydali sa jednotlivo na spiatočnú cestu. Cestou sa pristavovali pri jednotlivých zastaveniach a modlili sa. Niektorí sa zostali modliť vedľa hrobky.
Tí, ktorí sa vracali do domu, uvideli z diaľky podivuhodné svetlo nad Máriinou hrobkou a veľmi ich to rozrušilo, lebo nevedeli, čo sa presne deje.

Aj ja som videla to svetlo. Bolo to, akoby sa vytvorila od neba k hrobke žiarivá cesta a na nej som videla ľahkú postavu podobnú duši svätej Panny, sprevádzanú postavou Pána. A hľa - z hrobky vyšlo Máriino telo, spojilo sa s dušou a spolu s Pánom vystúpilo do neba.

To všetko som vytušila, ale napriek tomu je to v mojej mysli veľmi jasné.
Neviem, či toto všetko videli aj apoštoli a ženy, ktoré sa modlili pri hrobke, viem však, že začudovane pozerali nahor a niektorí z nich popadali tvárami k zemi. Tí, čo sa vracali nazad a modlili sa pri jednotlivých zastaveniach, sa s dojatím dívali na svetlo nad jaskyňou.

Duša a telo svätej Panny potom opustili túto zem.
Keď sa apoštoli a učeníci vrátili do domu, trochu sa najedli a išli si oddýchnuť. Spali v malých chatrčiach v okolí domu. Máriina pomocníčka zostala v dome, aby sa postarala o niektoré veci, a ostatné ženy, ktoré jej pomáhali, prespali v izbe za kozubom.
Vtedy prišiel apoštol Tomáš v cestovnom odeve. Prišiel spolu s dvomi spoločníkmi a zabúchal na dvere. Bol s ním učeník Jonatán, ktorý bol v príbuzenskom vzťahu so Svätou rodinou. Druhý spoločník pochádzal z krajiny najvzdialenejšieho z troch kráľov a vystupoval ako jednoduchý a poslušný sluha. Jeden z učeníkov im otvoril dvere. Ó, akí boli nešťastní, keď zistili, že prišli neskoro! Tomáš plakal ako malé dieťa.
Apoštoli im umyli nohy a dali im jesť. Medzitým sa zobudili ženy, a keď sa utiahli do inej časti domu, učeníci priviedli Tomáša a Jonatána na miesto, na ktorom svätá Panna zomrela. Ich bolesť bola nesmierna. Keď na to myslím, vždy sa rozplačem.
Tomáš a Jonatán chceli ísť hneď potom k hrobke svätej Panny. Apoštoli zažali lampy a krížovou cestou ich priviedli až k hrobke. Hovorili len málo, pristavili sa pri každom zastavení a uvažovali o utrpení Pána a o láske jeho matky, ktorá túto cestu vytvorila, miesta utrpenia svojho syna označila kameňmi a často ich polievala slzami.
Pri hrobke padli na kolená. Dvaja učeníci preniesli kríky a Tomáš a potom Jonatán vošli do jaskyne. Za nimi vošiel Ján, podišiel k truhle, sňal šedé pruhy, ktorými bolo upevnené veko truhly, a odložil ho nabok. Pozreli sa do truhly a celí rozrušení zistili, že rubáš, obväzy a plachty ležia pred nimi prázdne. Na tvári a na hrudi boli obväzy roztiahnuté, tie, čo pokrývali ramená, boli uvoľnené, ale ešte si zachovali tvar rúk, ale Máriino premenené telo už na zemi nebolo. So zdvihnutými rukami hľadeli nahor, akoby sväté telo zmizlo práve v tej chvíli, a Ján zvolal: „Poďte a čudujte sa, ona tu už nie je!“
Vtedy všetci vošli po dvoch a užasnutí pozerali na prázdne obväzy. Plakali a na kolenách sa modlili, velebili Pána a jeho milovanú Matku slovami, ktoré im vkladal do úst Duch Svätý.
Rozpomenuli sa na svetlo, ktoré z diaľky videli zostúpiť k jaskyni, a potom znovu vystúpiť.
Ján veľmi úctivo vzal z truhly pohrebné rúcho s obväzmi, stočil ho a vzal so sebou. Truhlu zavrel vekom a upevnil ho šedými pásmi látky. Potom všetci vyšli z jaskyne a kríky vrátili na ich miesto.
Na spiatočnej ceste sa modlili a spievali žalmy pri zastaveniach krížovej cesty. Všetci vošli do Máriinej izby a Ján položil pohrebné rúcho s obväzmi na stolík pred modlitebňou svätej Panny. Tomáš a ostatní sa modlili na mieste, kde zomrela.
Po smrti svätej Panny sa apoštoli a učeníci často zhovárali o svojich cestách a o tom, čo sa im prihodilo. Všetko som počula a určite si na to spomeniem, ak to bude Božia vôľa.

10.5. Po smrti svätej Panny
Od smrti svätej Panny prešlo niekoľko dní. Väčšina učeníkov sa už rozlúčila a vrátili sa do svojich domovov, k svojim povinnostiam. V Máriinom dome zostali apoštoli a Jonatán, ktorý sprevádzal na cestách Tomáša, a Tomášov pomocník. Aj oni čoskoro odcestovali, len čo očistili krížovú cestu svätej Panny od buriny a vyzdobili ju kvetmi, voňavými rastlinami a kríkmi. Pri práci si spievali a modlili sa. Nedokážem povedať, aká som bola dojatá, keď som ich videla takto pracovať. Ako verní synovia vyzdobili cestu, po ktorej kráčala ich Matka a ich Boh. Cestu, ktorou si pripomínala bolestnú púť svojho Syna, ktorý šiel na smrť, ktorou nás vykúpil.
Vchod do Máriinej hrobky husté kríky a zem celkom zakryli. Záhradku pred hrobkou čistili a vyzdobovali. Na opačnej strane vŕšku apoštoli vysekali v skale otvor. Cezeň bolo vidno na miesto, na ktorom pochovali telo najsvätejšej Matky, ktorú dal zomierajúci Spasiteľ za Matku im a skrze Jána aj svojej Cirkvi. Boli to skutočne verní synovia, plnili štvrté prikázanie a ich láska bude žiť na zemi ešte dlho!
Na malom vŕšku postavili aj kamenný oltár, na ktorom odslúžili bohoslužbu. Z Máriinej izby urobili kostol. Jej pomocníčka a iné nábožné ženy zostali bývať v dome. O dom sa starali aj dvaja učeníci.
Krátko nato sa rozišli aj apoštoli. Bartolomej, Šimon, Júda,Tadeáš, Filip a Matej sa vrátili k svojim povinnostiam. Ostatní, okrem Jána, ktorý sa zdržal trochu dlhšie, odišli smerom k Palestíne a tam sa rozdelili. Do Jeruzalema išli s nimi aj mnohí učeníci a mnohé ženy.
V dome zostal len Ján, všetci ostatní odcestovali. Tak, ako mu prikázala svätá Panna, rozdelil jej šatstvo medzi jej pomocníčku a inú ženu, ktorá jej občas pomáhala. Niektoré z týchto šiat boli ušité z látok, ktoré priniesli do daru traja králi. Videla som dve dlhé biele rúcha, niekoľko plášťov a závojov, prikrývky a koberce.
Toto všetko sa odohralo v tajnosti a veľmi ticho, no bez strachu. Prenasledovanie sa ešte nezačalo a stále vládol mier.

http://www.katolici.szm.com/ZIVOTOPISY/August/Nanebovzatie_Panny_Marie.JPG
Nanebovzatie Panny Márie podľa vízie sr.Márie Valtorty
http://www.gloria.tv/?media=487254