Pakistan 17. augusta – Meno rehoľnej sestry Ruth Pfauovej, ktorá zomrela 10. augusta vo veku 87 rokov v Pakistane, nie je u nás všeobecne známe. V 200 miliónovej moslimskej krajine by sme však dnes asi ťažko našli človeka, ktorý by nevedel, že krutá choroba lepra sa dostala v ich vlasti pod kontrolu vďaka žene, ktorú nazývajú aj „pakistanskou Matkou Terezou“. O úcte a uznaní, aké meno sestry Ruth v krajine požíva svedčí skutočnosť, že Pakistanská islamská republika sa s ňou rozlúči štátnym pohrebom.
Telo sestry Ruth Katheriny Marthy Pfauovej bude v sobotu 19. augusta po pohrebnej svätej omši v Katedrále sv. Patrika v Karáči uložené na tamojšom kresťanskom cintoríne. Práve v Karáči, dnes už 27-miliónovej pakistanskej metropole, sa sestra Ruth v roku 1960 stretla s ťažkými podmienkami ľudí nakazených leprou, čo bolo podnetom pre zrod veľkého diela nasledujúceho polstoročia. Ako 31-ročná doktorka medicíny a členka Kongregácie sestier Máriinho srdca vtedy náhodne zavítala do kolónie pri železničnej stanici v Karáči, kde mali svoje príbytky ľudia chorí na malomocentvo.
Sestra Ruth, ktorá mala neskôr aj pakistanské občianstvo, bola pôvodom Nemka. Narodila sa v roku 1929 v Lipsku v protestantskej rodine. Počas štúdia medicíny v 50. rokoch prešla vnútorným obrátením v kontakte s istou holandskou kresťankou, ktorá prežila koncentračný tábor. Ruth bola prijatá do Katolíckej cirkvi a zapojila sa do života farnosti v Marburgu. Ako doktorka medicíny sa venovala klinickým bádaniam a mala vážny vzťah, ktorý však napokon nevyústil do manželstva, pretože Ruth objavila, že Boh ju volá na cestu zasväteného života. Podľa jej svedectva ju tom období výrazne ovplyvnilo dielo teológa Romana Guardiniho „Pán“.
Pevne presvedčená o svojom duchovnom povolaní Ruth Pfauová vstúpila do Kongregácie sestier Máriinho srdca. Bolo to v Paríži v roku 1957. Rehoľa ju po nejakom čase poslala do južnej Indie, no z dôvodu víz nakoniec zostala v pakistanskom Karáči. Venovala sa službe chorým, za ktorými cestovala aj do iných častí krajiny. V tom čase sa dostala do kontaktu s chorými na lepru a priamo v kolónii pri železničnej stanici v jednom z barakov začala s ich liečbou.
V roku 1962 sestra Ruth založila kliniku špecializovanú na liečbu malomocenstva - Marie Adelaide Leprosy Centre, ktorú vyhľadávali pacienti z celého Pakistanu. Niektorí prichádzali aj zo susedného Afganistanu. Pakistanská vláda v roku 1979 oficiálne vymenovala Dr. Ruth Pfauovú za poradkyňu Federálneho ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí pre oblasť boja s leprou. Prichádzala do rozličných miest krajiny, aby za pomoci podporovateľov z Nemecka i od domácich Pakistancov postupne vytvorila sieť až 150 zariadení na liečbu lepry, čiže tzv. Hansenovej choroby.
Na baktériové ochorenie existovali prvé účinné lieky už v 40. rokoch minulého storočia, no širšie dostupnou sa liečba stala až v 60. až 70. rokoch. V Pakistane to zostane navždy spojené s menom nemeckej rehoľníčky. Na znak uznania udelila pakistanská vláda v roku 1988 sestre Ruth Pfauovej občianstvo Pakistanu. Vďaka jej vytrvalej práci mohla v roku 1996 Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásiť Pakistan za jednu z prvých ázijských krajín, ktoré úspešne zvládli boj s leprou a dostali ju pod kontrolu.
Sestra Ruth svoju duchovnú skúsenosť v rehoľnom a lekárskom povolaní opísala v knihe reflexií a spomienok s titulom „Zapáliť sviecu“ z roku 1987, neskôr vyšlo ďalších osem kníh o jej životnom svedectve. Členka Kongregácie sestier Máriinho srdca o svojom boji s malomocenstvom pred niekoľkými rokmi pre Vatikánsky rozhlas povedala:
„Pracovali sme na celom území a nakoniec sa nám podarilo splniť úlohu, ktorú žiadny projekt nedokázal dotiahnuť do konca. Dostali sme malomocenstvo pod kontrolu a sme veľmi spokojné. V tom, čo sme vykonali, nám bola obrovská časť darovaná. Vo svojich najodvážnejších snoch by som si nikdy nepredstavovala, že nad leprou zvíťazíme.“
O tom, že Pakistanci, ktorí v drvivej väčšine, až 96%, patria k moslimskému náboženstvu, považujú sestru Ruth Pfauovú za významnú osobnosť dejín svojho národa, svedčia vyjadrenia viacerých osobností. Všimnime si niektoré z nich, tak ako ich po úmrtí pakistanskej Matky Terezy priniesla agentúra Asia News.
Kakkazai Aamir, moslimský spisovateľ a vedec:
„My Pakistanci si budeme pamätať sestru Ruth ako symbol obetavosti a maják nádeje pre chorých na lepru. Nikdy nezabudneme na jej službu. Po smrti Edhiho [Abdul Sattar Edhi (1928-2016), známy pakistanský filantrop inšpirovaný Matkou Terezou z Kalkaty, pozn. red.], niektorí radikálni islamisti tvrdili, že išiel určite do pekla. Dojatá Dr. Pfauová odpovedala: «My neslúžime ľudstvu kvôli odmene alebo kvôli nebu, pracujeme, aby sme uľavili v ťažkostiach nášmu ľudu. Pracujeme pre liečenie chorôb ľudstva». Okrem toho sestra zvyčajne opakovala: «Prosím Boha, aby mi po mojej smrti dal miesto vedľa Edhiho». Som si istý, že toto je to posledné, že doktorka Ruth nepotrebuje naše modlitby, aby jej Boh odpustil. Ale zaiste, my sa musíme modliť, aby sme si zaslúžili miesto po ich boku.“
Hamza Arshad, moslimský laik a vychovávateľ:
„Ruth Pfauová sa ukázala ako anjel milosrdenstva pre Pakistan, kde majú vlády sklon ignorovať programy pre verejné zdravotníctvo. Doktorka Ruth ošetrovala pacientov s leprou, ktorí boli odmietnutí a zavrhnutí. Viedla skutočnú vojnu proti tomuto nešťastiu a takmer ho porazila. V roku 1996 bol Pakistan prvá krajina v regióne, ktorá získala kontrolu nad leprou. Doktorke v tomto boji nebola poskytnutá pomoc, hlavne zo strany verejných funkcionárov. Vždy mala podporu ľudí. Nikdy si nemyslela, že sú potrebné svetlá reflektorov médií pre zviditeľnenie a ekonomickú podporu jej služieb, tak ako to mnohí takzvaní ‚sociálni pracovníci’ zvyknú robiť. Teraz, keď nás opustila pre svoj večný domov, modlíme sa za jej dušu. Viem si ju predstaviť v nebi sediacu vedľa Svätej Márie, ako jej rozpráva o svojom nasadení pre núdznych a ako oživila ‚dotyk Uzdravovateľa’ so svojou obetavosťou a zápasom. Môžem počuť Božích anjelov spievať na ňu chválu, zatiaľ čo požehnané duše ju zahŕňajú kvetmi, prinášajúc svoje dary. Verím, že bude aj naďalej myslieť na chorých a na svojich pacientov, ktorí v nej stratili svätú matku.“
Advokát a riaditeľ internetového denníka Mukaalma (Dialóg) Inam Rana:
„Osoby ako doktorka Pfauová obetujú svoje dnes pre zajtrajšok iných. Ona je ešte viac hodná úcty, lebo sa neobetovala pre vlastnú krajinu, ale pre cudzinu. Sestra Ruth je jedným z posledných zábleskov kresťanského misionárskeho systému, ktorý vytvoril veľké osobnosti milujúce Boha cez jeho stvorenia a slúžili Bohu slúžiac ľudstvu, bez ohľadu na náboženstvo. Bola a zostane symbolom lásky, ľudskosti a obety. Láska a starostlivosť, ktorú preukázala chorým na malomocenstvo nebola len dôležitá a nevyhnutná, ale aj revolučná. Zvlášť v spoločnosti, akou je Pakistan, kde sú malomocní považovaní za odsúdených a predurčených zomrieť sami. Doktorka Pfauová ukázala, že to, čo sa považovalo za ‚božie prekliatie‘, môže byť porazené.“
Zástupca Pakistanskej katolíckej charity Rojar Noor Alam:
„Doktorka Ruth Pfauová dala nádej mnohým ľuďom a ukázala cez svoju nezabudnuteľnú prácu, že služba ľudstvu nepozná hranice. Sme hrdí na jej službu pre tento národ a určite ostane v našich srdciach ako žiarivá ikona pre budúce generácie. Ona je príkladom pre našich mladých. Je vzorom pre všetkých, ktorí veria v ľudskosť.“
Biskupi Katolíckej cirkvi v Pakistane reagovali na úmrtie sestry Ruth Pfauovej v tlačovej správe s podpisom Mons. Josepha Arshada a ďalších členov Komisie pre spravodlivosť a pokoj pri Konferencii biskupov Pakistanu. Okrem iného píšu:
„Na doktorku Pfauovú budeme vždy spomínať ako na národnú hrdinku, legendu, ktorej služby pre ľudstvo neboli ničím iným ako čistou manifestáciou Božej lásky. Prázdne miesto, ktoré zostáva po jej smrti, nemôže nič nahradiť.“
Komisia tiež vyjadrila vďačnosť za rozhodnutie predsedu vlády Pakistanu Shahida Khaqana Abbasiho usporiadať pre sestru Ruth Pfauovú štátny pohreb. Po pohrebných obradoch 19. augusta v Katedrále sv. Patrika v Karáči uložia telesné pozostatky pakistanskej Matky Terezy na kresťanskom cintoríne Gora Qabristan. -ab, jb-