Mons.Ch.Korec o odluke Cirkvi od štátu

Odluka Cirkvi od štátu

Chcel by som sa na záver dotknúť ešte jednej veci, znova a znova pretriasanej v našich masmédiách, možno nie vždy s najčestnejšími úmyslami. Je to otázka tzv. odluky Cirkvi od štátu. Vytýkajú nám, že za komunizmu sme boli za odluku, teraz vraj o nej mlčíme, alebo hovoríme priamo proti odluke. Aká je pravda?

Za komunizmu jestvoval tzv. cirkevný úrad a ten dirigoval všetko dianie v Cirkvi – proti jej poslaniu, proti jej právam, proti jej slobode. Na biskupských úradoch sedeli ateistickí zmocnenci a tí kontrolovali všetku ich činnosť – zapisovali návštevy, otvárali poštu, prikazovali dišpozície kňazov do farností, kontrolovali každý pastiersky list, každú kázeň, celý život v jedinom seminári v Bratislave, prikazovali alebo zakazovali prijatie seminaristov, požadovali od nich spoluprácu s ŠtB – slovom štát diktoval Cirkvi na jej skazu, na škodu veriacich a národa a odôvodňoval to mizerným platom kňazov po tom, čo ukradol celý cirkevný majetok, zhromažďovaný štedrosťou veriacich po stáročia. 

Totalitný štát zotročil Cirkev. Preto sme boli za odluku, čiže za slobodu Cirkvi.

Odluka Cirkvi od štátu dnes by mala azda iné motívy, ale ten istý cieľ i účinok – ochromenie života rozbehnutých tvorivých podujatí takmer všetkých cirkví na poli zdravej výchovy, kultúry, v sociálnej, zdravotníckej či charitatívnej oblasti, v ochrane mládeže pred drogami a inými neresťami.

"Nech si cirkvi vydržiavajú len veriaci sami. Povedal som si: Áno? Potom môžeme ísť ale ďalej: nech si Národné divadlo, šport, všetky školy platia len tí, ktorí ich navštevujú."

Čítal som o téme odluky cirkvi od štátu mnohé články. Niektoré boli plytké až hrôza. Niektoré zaberali do hĺbky. Plytké články argumentovali takto: Nech si cirkvi vydržiavajú len veriaci sami. Povedal som si: Áno? Potom môžeme ísť ale ďalej: nech si Národné divadlo a Slovenskú filharmóniu vydržiavajú len tí, čo ich navštevujú. Nech športové podujatia a športové školy financujú len športovci a najviac ak ich fanúšikovia. Nech všetky školy u nás financujú len tí, ktorých deti chodia do škôl. Nech nemocnice a zdravotnícke zariadenia financujú len tí, ktorí potrebujú nemocnice. Moji rodičia a niektorí príbuzní neboli v nemocnici nikdy za svojho života, ale platili nemocenské poistenie a dane.

To isté by mohlo platiť o múzeách či národných pamiatkach. Nech ich platia tí, ktorí ich navštevujú. 

No my máme povinné nemocenské poistenie a máme náročné zákony o udržiavaní pamiatok, teda i katedrál a umeleckých diel, zákony ktoré musia dodržiavať i cirkvi. Prijímame tento právny a zákonný poriadok? Alebo poprieme celý civilizovaný a kultúrny poriadok národa, chránený štátom? Vrátime sa do džungle primitivizmu?

O čom hovoria tí, ktorí chcú na Slovensku odluku cirkví od štátu? Odlúčiť svätcov a géniov sv. Cyrila a Metoda od našich dejín a od nášho národa? Potom odlúčme od národa aj Bernoláka a Hollého, aj Moyzesa a Kuzmányho, aj Hlinku a Rázusa, aj Majstra Pavla z Levoče, aj veriacich spisovateľov, básnikov a umelcov. Kto a čo sú cirkvi? Hierarchia? Duchovenstvo, stáročné rehole a kláštory Slovenska, ktoré skultúrňovali náš národ? Čo sú cirkvi? Katolícka charita a evanjelická Diakonia? Je potrebné odlúčiť ich od štátu? Ak sa na Slovensku prihlásila väčšina občanov k cirkvám, máme odlúčiť od štátu štyri milióny či viac občanov? 

Môžeme debatovať, a to aj nahlas, o usporiadaní našej spoločnosti, ale robme to bez vášní a bez urážok, vecne a zodpovedne. Cirkvi a veriaci sú integrálnou súčasťou národa i štátu, nášho Slovenska. Katolícka cirkev je na Slovensku tisíc rokov, Evanjelická tiež stáročia. Nerobme z vážnych vecí obchod. Nezneužívajme ani politickú ani mediálnu moc. A nedovoľme odduchovniť a tým odľudštiť Slovensko.

Ak sa Cirkev vyjadruje k verejným otázkam, je to jej právo i povinnosť. Robila to od samého začiatku. Svätý Metod napísal „Zákon súdny ľuďom“ i „Napomenutia vladárom“. A to bolo určené pre organizovanie spoločenského života vo vtedajšom štáte našich predkov.

J. Em. kardinál Ján Chryzostom Korec SJ