Irak: Cirkev vykúpila desiatky ľudí od IS
Interview s arcibiskupom Kirkuku v severnom Iraku
Mníchov, 10.2.2015 (kath.net/KIN) 017 642 – Iba niekoľko kilometrov od hranice „Islamského štátu“ (IS) sídli v biskupskom sídle arcibiskup Kirkuku v severnom Iraku, Yousif Thomas Mirkis. Pri návšteve nadácie „Kirche in Not“ hovoril o skúsenostiach s islamistami a pomoci utečencom.
Interview pripravila riaditeľka „Kirche-in-Not“ Karin Mária Fenbertová.
Kirche in Not: Ako ste prežívali útoky IS minulé leto?
Arcibiskup Yousif Thomas Mirkis: Neboli sme pripravení na to, že sa budú rozpínať všade v regióne. Predtým než IS dobyl Mosul, pomáhali sme utečencom zo Sýrie. Nerýtali sme s tým, že IS prenikne zo Sýrie aj do Iraku. Po páde Mosulu prišli utečenci do Karakoša a iných kresťanských dedín. Pomáhal som im prenajímať si domy.
O dva mesiace neskôr IS zabral kresťanské mestá a dediny v nížine Ninive. Až 130 000 ľudí ušlo na sever, pretože cesty do Bagdadu boli odrezané. Tak prišli do Zaxa, Dohuku, Erbilu, Kirkuku, Sulaimaniyya a do hôr. Bolo leto a veľmi horúco, až 50 stupňov, situácia bola veľmi ťažká pre deti, starých a chorých. Kurdi im nedovolili cestovať autami. Tak ich museli zanechať na kontrolných bodoch a prichádzali k nám pešo. Zanechali všetko, čo mali a putovali 20 km v horúčave.
Kirche in Not: Nám povedali, že IS im zhabal autá …
Mirkis: Nie, boli to Kurdi. Pretože bol veľký nával, vojaci Pešmergy nedovolili ľuďom zobrať si autá so sebou. Utečenci preto šli pešo do Erbilu a Kirkuku. Dodávkami sme im vozili vodu. Prvá vlna utečencov bola veľká, bol to naozaj chaos. Mnohí ľudia aj deti zomreli, ale nevieme presné počty. O kresťanoch sme začali zbierať údaje, aby sme mali štatistiku a mohli dokázať ich identitu. Mnohých IS vyrabovala. Brali im všetko, dokonca deťom strhávali náušnice a brali im aj dokumenty. Preto sme ľuďom museli veriť, keď hovorili: „Nemám dokumenty, ale som kresťan.“
Kirche in Not: Ako ďaleko je IS od Kirkuku?
Mirkis: Kirkuk a Erbil boli rovnako vzdialené od hraníc s IS – 20 kilometrov. Teraz sú jednotky IS už len 12 km od Kirkuku.
Kirche in Not: Počuli sme, že IS obchoduje s ľuďmi – môžete to potvrdiť?
Mirkis: Áno. IS predáva kresťanov a jezídov na trhu v Mosule! Ženy a deti. Vykúpili sme už okolo 60 osôb.
Kirche in Not: Môžete priamo jednať s IS?
Mirkis: Nie, my kresťania nie. Moslimskí priatelia tam za nás vyjednávajú s veľkým rizikom. Sú to ľudia, ktorí tu musia žiť. Vykúpení ľudia cestujú z Mosulu do Tikritu a potom do Kirkuku – 400 km, pretože niet priameho spojenia. Náklady na cestu sú vysoké, lebo v regióne IS je všetko drahé: nafta, plyn, doprava. Naši moslimskí sprostredkovatelia musia byť veľmi odvážni, pretože ak sa IS dozvie, že pomáhajú kresťanom, usmrtia ich.
Kirche in Not: Kedy ste vykúpili posledných ľudí?
Mirkis: Pred tromi týždňami. Zanechali ich na kontrolnom bode iba so suchým chlebom. Jeden muž (60) zomieral od hladu a zimy. Prišiel sem, umyli sme ho a starali sa o neho, máme aj lekáreň. Utečencov sme priviezli dodávkou, boli vo veľmi zlom stave. Dali sme im jesť. Zvlášť ma dojal osud istej ženy s postihnutým dieťaťom. Musela 15-ročného syna niesť. Obaja takmer zomreli od zimy a hladu. Otca a brata zajala IS ako rukojemníkov, iba túto ženu a dieťa pustili.
Kirche in Not: Aká je situácia utečencov teraz?
Mirkis: V mojej diecéze žije asi 300 kresťanských rodín. Sprvu sme mali 370 rodín v Kirkuku a vyše 500 v Sulaimaniyya. Nemali nič, robili sme pre nich všetko – dali sme im jedlo, šatstvo, lekársku pomoc, aj strechu nad hlavu. Vždy pre nich prenajímame domy, to nám pomáha v horúčave aj v zime. Každý piatok tu ordinuje skupina lekárov, kresťanov i moslimov, s rôznymi špecialistami. Všetky nemocnice v Kirkuku vedia, že zaplatím všetky náklady za utečencov. Každý mesiac platím 4000 dolárov za detskú výživu. V školách utečencov prijímajú. U nás je to inak ako v kurdských mestách Erbil a Dohuk, pretože sme Arabský región. Naša diecéza má jednu školu. Minulý rok to bolo 60 žiakov základnej školy, teraz ich je 130. Učia sa natlačení ako sardinky, ale sú šťastní, že nestratili školský rok.
Kirche in Not: To všetko ste dokázali sám?
Mirkis: Nie. Mnohí moji priatelia v Iraku aj v zahraničí mi posielajú pomoc bez pýtania. Poznám ľudí, ktorý každý mesiac poskytujú polovicu platu pre utečencov. Medzi nimi sú aj moslimovia z Kirkuku a Sulaimaniyya. Pomáhame, kde môžeme. Pred mesiacom poslala hlava irackých šiitov Ayatollah Ali al-Sistani svojho predstaviteľa do Kirkuku. Prišiel s dodávkou plnou potravín. Vysielala to aj televízia, to je dôležité. Využil teda príležitosť informovať, že nám pomohli. Povedal: „Chceme vysloviť ‚ďakujem‘ a kresťanom pomôcť, pretože oni pomohli moslimským utečencom.“ –zg-