Personálny ordinariát Našej Panej z Walsinghamu (pridružená Cirkev z Anglikánskej cirkvi)

P:3, 15. 01. 2011 17:30, ZAH

Vatikán/Veľká Británia (15. januára, RV) - V súlade s normami apoštolskej konštitúcie Anglicanorum coetibus, vydanej 4. novembra 2009, a po dôkladnom preskúmaní spolu s Konferenciou biskupov Anglicka a Walesu, Kongregácia pre náuku viery dnes, 15. januára, zriadila Personálny ordinariát Našej Panej z Walsinghamu. Do tohto personálneho ordinariátu budú patriť anglikánski pastori a laickí veriaci, ktorí vyjadria túžbu vstúpiť do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou. Patrónom novovzniknutého ordinariátu bude blahoslavený John Henry Newman.

Personálny ordinariát je kanonickou štruktúrou, ktorá umožňuje bývalým anglikánom vstúpiť do Katolíckej cirkvi a popritom si ponechať svoje charakteristické anglikánske dedičstvo. Zachovajú sa tak – vo vnútri Katolíckej cirkvi – ctihodné liturgické, duchovné a pastoračné anglikánske tradície a zároveň nové komunity veriacich, aj so svojimi pastiermi, budú plne integrované do Katolíckej cirkvi.

Pre doktrinálne dôvody Katolícka cirkev v žiadnom prípade nepripúšťa biskupské vysviacky ženatých mužov. Avšak apoštolská konštitúcia pripúšťa – za určitých podmienok – katolícku kňazskú vysviacku tých anglikánskych pastorov, ktorí sú ženatí. Dnes vo Westministerskej katedrále v Londýne, Mons. Vincent Nichols, arcibiskup Westminsteru, udelil katolícku kňazskú vysviacku trom anglikánskym ex-biskupom: Andrewovi Burnhamovi, Keithovi Newtonovi e Johnovi Broadhurstovi. Pápež Benedikt XVI. dnes zároveň nominoval Keitha Newtona za prvého ordinára novovzniknutého personálneho ordinariátu. Ten bude mať na starosti predovšetkým katechetickú prípravu prvých skupín anglikánov, ktorí počas Veľkej noci 2011 budú prijatí do Katolíckej cirkvi, ako aj prípravu mužov, ktorí v dňoch okolo slávnosti Zoslania Ducha Svätého prijmú kňazskú vysviacku.

Normy tejto novej štruktúry sú v súlade s úsilím o ekumenický dialóg, ktorý je prioritou Katolíckej cirkvi. Iniciatíva, ktorá viedla k vydaniu apoštolskej konštitúcie, ako aj k zriadeniu personálneho ordinariátu, vyšla od rôznych komunít anglikánov, ktorí vyhlásili, že zdieľajú a vyznávajú katolícku vieru, ako je vyjadrená v Katechizme Katolíckej cirkvi a uznávajú „Petrov úrad“ ako chcený samým Kristom pre celú Cirkev. Tak, podľa nich, nastal okamih vyjadriť túto jednotu viditeľným spôsobom.



( TK KBS, RV ľr; dj ) 20110115009 

tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110115009

Benedikt XVI. / apoštolská konštitúcia / Anglicanorum coetibus 

Benedikt XVI.

apoštolská konštitúcia

Anglicanorum coetibus

ohľadne osobných ordinariátov pre anglikánov,
ktorí vstupujú do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou

V poslednej dobe Duch Svätý podnietil skupiny anglikánov, aby viackrát naliehavo žiadali aj o  hromadné prijatie do plného katolíckeho spoločenstva a Apoštolská stolica láskavo prijala ich žiadosti. Petrov nástupca, ktorý je od Pána Ježiša poverený, aby zaisťoval jednotu episkopátu, predsedal a riadil univerzálne spoločenstvo celej Cirkvi,1 musí pripraviť podmienky, aby takéto posvätné želanie mohlo byť realizované.
Cirkev, ktorá je ľudom zhromaždeným v jednote Otca a Syna a Ducha Svätého,2 bola ustanovená naším Pánom Ježišom Kristom, ako „sviatosť, čiže znak a nástroj dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudstva“3. Každé rozdelenie medzi pokrstenými v Ježišovi Kristovi je narušením toho, čo Cirkev je a prečo Cirkev existuje; rozdelenie totiž „otvorene protirečí Kristovej vôli, je svetu na pohoršenie a poškodzuje presvätú vec hlásania evanjelia všetkému stvoreniu“4. Práve preto sa Pán Ježiš, prv ako vylial svoju krv za spásu sveta, modlil k Otcovi za jednotu svojich učeníkov.5
Princípom jednoty, ktorá utvára Cirkev ako spoločenstvo, je Duch Svätý.6 On je základom jednoty veriacich v učení apoštolov, v lámaní chleba a modlitbe.7 Avšak Cirkev je – analogicky s tajomstvom vteleného Slova – nielen neviditeľným a duchovným, ale aj viditeľným spoločenstvom;8 predstavuje totiž „spoločnosť vybavenú hierarchickými ustanovizňami a Kristovo tajomné telo; viditeľné spoločenstvo a duchovnú pospolitosť, Cirkev pozemskú a Cirkev oplývajúcu nebeskými darmi, lebo tvoria jedinú komplexnú skutočnosť, ktorá sa skladá z ľudského a božského prvku“9. Spoločenstvo pokrstených v učení apoštolov a v lámaní eucharistického chleba sa viditeľne prejavuje putom vo vyznávaní viery v jej celku, v slávení všetkých sviatostí ustanovených Kristom a v riadení kolégiom biskupov zjednotených s ich hlavou, rímskym veľkňazom.10
Totiž jediná Kristova Cirkev, o ktorej vo Vyznaní viery vyznávame, že je jedna, svätá, katolícka a apoštolská, „jestvuje (subsistit in) v Katolíckej cirkvi, ktorú spravuje Petrov nástupca a biskupi, ktorí sú v spoločenstve s ním, hoci aj mimo jej organizmu jestvujú mnohé prvky posväcovania a pravdy, ktoré – ako dary vlastné Kristovej Cirkvi – pobádajú do katolíckej jednoty.“11
Vo svetle týchto ekleziologických princípov sa touto apoštolskou konštitúciou vydáva všeobecné ustanovenie, ktoré upravuje zriadenie a život osobných ordinariátov pre tých anglikánskych veriacich, ktorí si želajú hromadne vstúpiť do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou. Toto ustanovenie je doplnené ďalšími dodatkovými normami vydanými Apoštolskou stolicou.

I. § 1. Osobné ordinariáty pre anglikánov, ktorí vstupujú do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou zriaďuje Kongregácia pre náuku viery v rámci územných hraníc konkrétnej biskupskej konferencie a po konzultáciách s touto konferenciou.
§ 2. Na území jednej biskupskej konferencie môžu byť zriadené podľa potreby jeden alebo viaceré osobné ordinariáty.
§ 3. Každý ordinariát je ipso iure verejnou právnickou osobou; z hľadiska práva je podobný diecéze.12
§ 4. Ordinariát tvoria veriaci laici, klerici a členovia inštitútov zasväteného života alebo spoločností apoštolského života, pôvodne patriaci do anglikánskeho spoločenstva, ktorí sú teraz sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou, alebo ktorí prijímajú iniciačné sviatosti v jurisdikcii samotného ordinariátu.
§ 5. Autentickým vyjadrením katolíckej viery vyznávanej členmi ordinariátu je Katechizmus Katolíckej cirkvi.

II. Osobný ordinariát je zriadený podľa noriem všeobecného práva a na základe tejto apoštolskej konštitúcie a je podriadený Kongregácii pre náuku viery a ostatným dikastériám rímskej kúrie v súlade s ich kompetenciami. Platia preň aj spomínané dodatkové normy, ako aj prípadné ďalšie špecifické normy, vydané pre každý ordinariát.

III. Ordinariát má oprávnenie sláviť Eucharistiu a ďalšie sviatosti, liturgiu hodín, ako aj iné liturgické úkony podľa liturgických kníh vlastných anglikánskej tradícii a schválených Svätou stolicou – čo nevylučuje liturgické slávenia podľa rímskeho rítu – aby tak v rámci Katolíckej cirkvi naďalej žili duchovné, liturgické a pastoračné tradície anglikánskeho spoločenstva, ako cenný dar udržiavajúci vieru jeho členov a tiež bohatstvo, s ktorým sa môžu podeliť.

IV. Osobný ordinariát je zverený do pastoračnej starostlivosti ordinára, ktorého menuje rímsky veľkňaz.

V. Právomoc (potestas) ordinára je:
a) ordinaria (riadna): spojená na základe samotného práva s týmto úradom, ktorý mu zveril rímsky veľkňaz pre vnútorné i vonkajšie fórum;
b) vicaria (zástupná): vykonávaná v mene rímskeho veľkňaza;
c) personale (osobná): vykonávaná voči všetkým, ktorí patria do ordinariátu.
Táto  právomoc sa vykonáva spoločne s miestnym diecéznym biskupom v prípadoch upravovaných dodatkovými normami.

VI. § 1. Tí, ktorí vykonávali službu anglikánskych diakonov, kňazov alebo biskupov a spĺňajú požiadavky stanovené kánonickým právom,13 pričom nie sú hatení iregularitami alebo inými prekážkami,14 môžu byť akceptovaní ordinárom ako kandidáti na sviatosť posvätného stavu v Katolíckej cirkvi. U ženatých posvätných služobníkov treba dodržiavať normy encykliky Pavla VI. Sacerdotalis caelibatus, n. 4215 a deklarácie In June.16 Neženatí posvätní služobníci sa musia podriadiť norme klerického celibátu podľa kánonu 277, § 1.
§ 2. Nech ordinár – pri plnom dodržiavaní disciplíny klerického celibátu v latinskej Cirkvi – pro regula pripúšťa ku kňazskému sväteniu iba neženatých mužov. Môže však podľa objektívnych kritérií schválených Svätou stolicou predložiť rímskemu veľkňazovi žiadosť, aby v jednotlivých prípadoch pripustil do posvätného stavu kňazstva aj ženatých mužov, a udelil tak derogáciu ustanovenia kán. 277, § 1.
§ 3. Inkardinácia klerikov sa riadi normami kánonického práva.
§ 4. Kňazi inkardinovaní do ordinariátu, ktorí tvoria jeho presbytérium, majú tiež udržiavať zväzky jednoty s presbytériom diecézy, na území ktorej vykonávajú svoju službu; rovnako majú podporovať spoločné pastoračné a charitatívne iniciatívy a aktivity, ktoré môžu byť predmetom dohôd uzatvorených medzi ordinárom a miestnym diecéznym biskupom.
§ 5. Kandidáti na posvätný stav sú v ordinariáte formovaní spolu s inými seminaristami, zvlášť v doktrinálnej a pastorálnej oblasti. S ohľadom na osobitné potreby seminaristov ordinariátu a ich formácie v anglikánskej tradícii, môže ordinár zriadiť programy, ktoré sa budú uskutočňovať v samotnom seminári alebo tiež zriadiť formačné domy, spojené s už existujúcimi katolíckymi teologickými fakultami.

VII. Ordinár môže so schválením Svätej stolice zriaďovať nové inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života a umožňovať ich členom, aby prijali posvätný stav, podľa noriem kánonického práva. Inštitúty zasväteného života anglikánskeho pôvodu a teraz v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou môžu byť po vzájomnej dohode podriadené právomoci ordinára.

VIII. § 1. Ordinár môže pri dodržaní normy práva a po vypočutí mienky miestneho diecézneho biskupa so súhlasom Svätej stolice zriadiť osobné farnosti pre pastoračnú starostlivosť o veriacich patriacich do ordinariátu.
§ 2. Farári ordinariátu majú všetky práva a viažu ich všetky povinnosti vymedzené v Kódexe kánonického práva, ktoré v prípadoch upravených dodatkovými normami vykonávajú vo vzájomnej pastoračnej spolupráci s farármi diecézy, na území ktorej sa osobná farnosť ordinariátu nachádza.

IX. Tak veriaci laici, ako aj inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, anglikánskeho pôvodu, ktorí si želajú byť súčasťou osobného ordinariátu, musia túto vôľu vyjadriť písomne.

X. § 1 Ordinárovi v riadení pomáha správna rada, ktorá sa riadi štatútom schváleným ordinárom a potvrdeným Svätou stolicou.17
§ 2. Správna rada, ktorej predsedá ordinár, sa skladá aspoň zo šiestich kňazov a plní funkcie stanovené v Kódexe kánonického práva pre kňazskú radu a pre kolégium konzultorov, ako aj funkcie vymedzené v dodatkových normách.
§ 3. Ordinár musí zriadiť ekonomickú radu podľa normy Kódexu kánonického práva, ktorá plní ňou stanovené úlohy.18
§ 4. Na uľahčenie spolupráce s veriacimi musí byť v ordinariáte ustanovená pastoračná rada.19

XI. Ordinár sa má každých päť rokov dostaviť do Ríma na návštevu ad limina apostolorum a prostredníctvom Kongregácie pre náuku viery, spoločne s Kongregáciou pre biskupov a Kongregáciou pre evanjelizáciu národov, musí predložiť rímskemu veľkňazovi správu o stave ordinariátu.

XII. Pokiaľ ide o súdne kauzy, je kompetentný tribunál diecézy, v ktorej má jedna strana svoje trvalé bydlisko. Ak by si ordinariát zriadil vlastný tribunál, odvolacím súdom bude ten, ktorý stanovil ordinár a schválila Svätá stolica.

XIII. Dekrét, ktorým sa zriaďuje ordinariát, určuje miesto sídla samotného ordinariátu, a ak sa to považuje za vhodné, aj ktorý je jeho hlavný kostol.

Źeláme si, aby tieto naše usmernenia a normy platili a aplikovali sa odteraz i v budúcnosti,  a to – v prípade potreby – bez ohľadu na ustanovenia apoštolských konštitúcií a nariadení vydaných našimi predchodcami, ako aj ďalších noriem i tých, ktoré sú hodné zvláštnej zmienky alebo  si vyžadujú derogáciu.

Dané v Ríme pri svätom Petrovi, 4. novembra 2009, v deň spomienky na sv. Karola Boromejského.

BENEDIKT XVI.

www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-konstitucia-anglicanorum-coetibus

Dodatky Kongregácie pre nauku viery