Paradox kresťanstva
Komentujeme
Paradox kresťanstva
Takto nazval jednu svoju knihu spisovateľ a mysliteľ Graham Green. V čom je na kresťanstve paradox a prečo sa stáva takým nenávideným?
Masovo sa šíria hrôzostrašné videá o popravách civilistov, novinárov, vraždenie v “priamom prenose” desí svet. Armáda ISIS – islamského “štátu” obsadila sociálne siete a masovo predvádza svoje diabolstvá. A šírime to aj my, a dvíhame si navzájom adrenalín a nenávisť, a ak tomu necháme voľný priebeh, budeme na tej istej úrovni ako diablovi posluhovači. A o to práve ide. Znemožniť kresťanom to, k čomu sú povolaní – ísť na smrť s láskou a dôverou v Ježiša. Prečo sa Rím obrátil a stal sa kolískou kresťanstva v Európe? Pre mučeníkov, ktorí šli na smrť s modlitbou a spevom. A toto je účinné, pretože “Krv mučeníkov je semenom kresťanov.” A práve tento obraz je obsahom 3. fatimského tajomstva. Anjeli zberajú krv mučeníkov a vylievajú ju na tých, ktorí potrebujú Božiu milosť. A kresťanstvo je najsilnejšie práve v tomto “paradoxe”. Ježišovou Láskou k nepriateľom. Láskou až na kríž. To je ten najdôležitejší odkaz Ježiša ľudstvu.
Diabol dnes ukazuje svoju pravú tvár. Zdá sa, že klamstvo sa končí. Po svete sa rozbieha revúci lev. Besnejúca armáda diabolských vojakov s rozkošou vraždí najmä kresťanov. Veľmi dobre poznáme ono starozákonné „oko za oko, zub za zub“. A tak sa búrime.
Ježiš však hovorí niečo iné. „Ak ťa udrú po pravom líci, nastav i ľavé.“ Sám šiel na popravu pokorne a s láskou, napriek tomu, že Otec mu mohol poslať na pomoc 12 plukov anjelov. Áno, kresťanstvo je veľmi paradoxné. Oslava kríža ako víťazstva nehrá s ľudskou logikou. Zdalo by sa, že Ježiš preferuje utrpenie. A predsa hovorí: „Ja som Cesta, Pravda a Život.“ A ešte: „Moje jarmo je ľahké a moje bremeno je sladké“. Kríž je brána k životu. Len my to akosi nie a nie pochopiť. A Panna Mária hovorí: „Nasledovať ma znamená milovať môjho Syna nadovšetko, milovať ho v každom človeku.“
V každom človeku. Doslova to znamená – aj vo svojom posmešníkovi, nepriateľovi a vrahovi. „Bože, odpusť im, lebo nevedia, čo robia!“ zvolal Ježiš. Bolo to zvolanie Víťaza nad smrťou, nad tým naším najťažším protivníkom – nad nenávisťou, nad diablom. A Mária dnes dodáva: „Pozývam vás, aby ste boli apoštolmi svetla, ktorí šíria svetom lásku a milosrdenstvo.“
Svet sa rúti do konfliktu dejín a duchov. Sme na to pripravení? Tí, ktorí nie sú disponovaní žiť doslova Evanjelium, sa stávajú šokovanými, paralyzovanými, neschopnými uvedomiť si realitu Kalvárie.
„Keď prídete pred môjho Syna, On uvidí vo vašich srdciach, koľko ste mali lásky.“ Nie, Mária nehovorí, koľko nepriateľov ste nasekali. Nie. Len – koľko ste mali lásky. A napokon „Ja prosím svojho Syna, aby vám cez lásku udelil jednotu medzi vami, jednotu medzi vami a vašimi pastiermi.“
Kríž, druhé líce, Bože, odpusť im… Nie je to víťazstvo smrti. Kríž dobýja večný život. A to je práve ten najväčší paradox kresťanstva. Paradox lásky. Je to ťažké chápať. Priznám sa za seba, že je. Ale Mária je tu s nami. A o nasledovaní Lásky hovorí „Aby ste to mohli, pozývam vás opäť k odriekaniu sa, modlitbe a pôstu.“ (Medžugorie, 2. augusta 2014)
Anton Selecký